Alergia a jej pôvodcovia

Jedným z dôsledkov pôsobenia faktorov znečisťujúcich životné prostredie je i rastúci výskyt alergie – choroby, ktorá sa ešte v polovici minulého storočia vyskytovala celkom výnimočne.

Výskyt alergických chorôb je v rôznych krajinách sveta rozdielny, predovšetkým v závislosti na klimatických podmienkach a industriálnych faktoroch. Všeobecne platí, výnimkou je Japonsko, že „čím vyspelejšia spoločnosť, tým vyšší výskyt alergií“. V rozvojových krajinách nepredstavujú tieto choroby zatiaľ závažnejší problém.

Výskyt alergickej nádchy vo vybraných krajinách znázorňuje uvedený graf. Je zrejmé, že toto ochorenie je najčastejšou v Spojených štátoch amerických, čo priamo súvisí s tamojším masovým používaním klimatizácie. K najväčšiemu nárastu alergickej nádchy v posledných rokoch došlo v Nemecku a Austrálii. Česká republika je na tom zatiaľ lepšie ako škandinávske krajiny Fínsko, Švédsko a Nórsko.

Graf: Výskyt alergickej nádchy

 

Výskyt alergických ochorení kolíše podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie medzi 5 až 20% dospelej aj detskej populácie, pričom viac alergikov nájdeme medzi mestským obyvateľstvom. Podľa sociálneho postavenia trpí v rodinách robotníkov alergiami 4,6% detí, u poľnohospodárov 5,3% a v rodinách inteligencie 14,6%.

V slovenskej populácii dosahujú alergické choroby čísla okolo 20%, avšak výskyt u mladej generácie do 15 rokov činí až 25%. Výskyt astmy je v priemere 2,5%, alergickej nádchy 7,4% a kožných alergií 4,5%. V absolútnych číslach je potom asi 250 000 astmatikov, viac ako 700 000 osôb trpí niektorou z foriem alergickej nádchy a vyše 400 000 chorých má alergické kožné ochorenie.Z ďalšieho grafu je zrejmý narastajúci počet ľudí trpiacich astmou, ktorí sú v sústavnej zdravotníckej starostlivosti.

Graf: Dispenzarizovaní pacienti pre astmu

Prach

Prachové častice najviac znečisťujú ovzdušie na Zemi. V správe o znečistení ovzdušia v roku 2002, ktorú vydal Slovenský hydrometeorologický ústav, sa uvádza, že limitná hodnota 24 hodinovej koncentrácie prachových mikroskopických častíc bola v roku 2002 prekročená viac než tridsaťpäťkrát. Oblasti, kde koncentrácie prekračujú príslušné limitné úrovne, predstavujú takmer 6,5% územia nášho štátu a žije tu viac ako 23% populácie. Pracovníci Hydrometeorologického ústavu tiež merali polietavý prach vo veľkostných frakciách PM2,5 a PM10 (častice o aerodynamickom priemere do 2,5 mikrometrov, resp. 10 mikrometrov). Tieto „neviditeľné“ častice prachu, vznikajúce z automobilovej dopravy alebo z ťažkého priemyslu, sú pre človeka viac nebezpečné tým, že na rozdiel od hrubých častíc sa nezachytia v horných dýchacích cestách a nie sú vykašlané, ale preniknú hlboko do dýchacích ciest. Navyše na seba viažu rôzne škodliviny vrátane karcinogénnych látok.

Pele

Peľovej alergie vyvolávajú predovšetkým menšie zrná. Šírenie peľových zŕn ovzduším je závislé na meteorologickej situácii, na vzdušných prúdoch a na vlhkosti ovzdušia.

Pele vetroopelivých rastlín sú špeciálne prispôsobené pre dobré šírenie vzduchom na značné vzdialenosti, pele hmyzoopelivých rastlín sa naopak vzduchom väčšinou šíri len na krátke vzdialenosti, preto tiež pele vyvolávajúce alergie sú prevažne produkované rastlinami větrosprašnými. K vyčisteniu atmosféry od peľov a iných väčších častíc dochádza najlepšie pri daždi.

K tomu, aby došlo k uvoľneniu peľu do ovzdušia je potrebné, aby kvety dosiahli určitú biologickej zrelosti. Ich uvoľňovanie ďalej závisí na teplote ovzdušia, na vlhkosti a mnohokrát na dennej dobe. V Strednej Európe sa delí peľová sezóna na tri hlavné obdobia – jarné, kedy dominuje peľ stromov, letné, kedy dominantnými alergénmi sú trávy, a jesenné obdobie s dominanciou vysokobylinných burín, predovšetkým paliny a ambrózie.

 

Baktérie, vírusy, plesne, výkaly roztočov

Biologická frakcia domáceho prachu „bioaerosol“ obsahuje plesne, baktérie či frakcie ich tiel, roztoče a produkty ich metabolizmu, šupinky ľudskej kože, vlasy, chlpy domácich zvierat, čiastočky textílií i potravín. Hlavným zdrojom baktérií sú preukázateľne samotní užívatelia bytu. Vonkajší vzduch má na ich vnútornej koncentrácii malý podiel. Obdobne je možné použiť toto tvrdenie pre vírusy. Množstvo baktérií a vírusov sa mení veľmi rýchlo v závislosti na počte osôb v miestnosti, na ich aktivitách, na veľkosti priestoru a na spôsobe a početnosti vetrania. Pre plesne môžeme nájsť stacionárne vnútorné zdroje (kolónie plesní na stenách, potravinách, izbových rastlinách). Ich množstvo v ovzduší je závislé na ročnom období a počasí.

Mikroorganizmy sú jednobunkové organizmy rastlinného alebo živočíšneho pôvodu viditeľné iba mikroskopicky. Sú prítomné vo vode, v pôde i v ovzduší. Vo vonkajšom ovzduší aj v ovzduší vnútri objektov sa vyskytuje množstvo mikroorganizmov, na ktorých existenciu je človek dlhodobo adaptovaný. Mikroorganizmy obsiahnuté vo vnútornom prostredí môžu vyvolať niekoľko nežiadúcich účinkov na zdravie od nevoľnosti a ťažkostí zmyslového ústrojenstva až k vážnemu ohrozeniu zdravia. Okrem infekčných ochorení patrí medzi najznámejšie nádcha, kašeľ, bolesti hlavy, astma, zápaly priedušiek.

Z mikroorganizmov sú baktérie a mikroskopické vláknité huby – plesne uvádzané ako významné alergény hneď za roztočmi, prachom a alergénmi domácich živočíchov. Z hygienického hľadiska je závažná produkcia toxických látok – toxínov. Tie sú produkované ako baktériami, tak plesňami. Zdravotné dôsledky po inhalácii bakteriálnych toxínov sú známe ako „horúčka zo zvlhčovačov“ a sú spojované predovšetkým s inhaláciou aerosolu z kontaminovaných zvlhčovačov alebo vodných rezervoárov klimatizácií.

Na rozdiel od ostatných škodlivín v interiéri sa môžu mikroorganizmy v rôznych miestach vnútorného prostredia kumulovať (v potrubí vzduchotechniky, na filtroch čistiacich zariadení, v nádržkách zvlhčovačov, v kobercoch a čalúnenom nábytku) a pri vhodných podmienkach i rozmnožovať. Vo vnútornom prostredí sa potom môžu vyskytovať aj v koncentráciách niekoľkonásobne vyšších než je ich koncentrácia vo vonkajšom ovzduší.

Roztoče sú paraziti živiaci sa okrem iného šupinkami ľudskej a zvieracej kože. Miestom ich množenia sú najmä lôžka a matrace. Prežívajú dobre aj vo vlnených textíliách a v kobercoch. Je dokázané, že expozícia alergénom získaným z tiel roztočov, je hlavným sensibilátorom v prvom roku života a neskorším významným alergénom pre vyvolanie astmatického záchvatu.

Ďalším biologickým materiálom obsiahnutým v domácom prachu sú mačacie a iné zvieracie chlpy, časti ich výkalov a slín.